***
***
Prednedávnom som stretla kamarátku, keď sme sa s Drahým prechádzali ruka v ruke po meste. Sadli sme si na lavičku a rozprávali sa, keď sa zadívala na naše spojené ruky a s neprítomným pohľadom sa mimovoľne spýtala “hádate sa vy dvaja vôbec niekedy?”. Pozreli sme na seba a vybuchli do rehotu. Tesne predtým, než sme na túto prechádzku vyrazili, pohádali sme sa ako psy.
Vedieť sa správne pohádať je základ vzťahu. Slovo SPRÁVNE má v tejto vete neskutočne dôležitú úlohu!
Mnoho ľudí sa spolu háda nesprávnym spôsobom a verte či nie, ak sa hádate správnym spôsobom, vzťahu to pomáha. Hádka by mala vyčistiť vzduch a vyriešiť problém, alebo ako to nazývam ja “pretlak”, ktorý vznikol. Je to ako otvoriť okno spálne ráno po spoločne preprdenej noci.
Aké sú teda pravidlá “správnej hádky”?
Nevravím, že nemôžete používať sprosté slová – len ich nepoužívajte jeden voči druhému. Predsa ste sa spoznali a niečo ste spolu prežili… a ani hnev nie je dostatočný dôvod na to, aby ste k sebe navzájom boli neúctiví.
Ak sa hádate a máte potrebu kričať – kričte bez ohľadu na to, kde ste a kto vás počúva. Chápem, že suseda asi nepoteší, keď ho v noci o 3-ej zobudí váš rev, ale je dôležité dostať zo seba všetko von.
Pri hádke si cielene od toho druhého držte odstup min. 1 meter. Narušovanie osobného priestoru v takejto situácii môže pôsobiť zastrašujúco a traumatizujúco. Obaja musíte mať priestor naplno sa vyventilovať bez rizika ohluchnutia či úrazu.
Rovnako ako v živote, tak aj pri hádke je dôležité “to ustáť”. Ak niekto doslova zdupká, tak nie je dospelý a pripravený na vzťah. Základom dobrého vzťahu je totiž schopnosť zlúčiť “moje” s “tvojim” a to sa nedá, ak sa človek nedokáže postaviť ani sám za seba a za to “svoje”.
Ak sa hádate preto, že si zabudol vyniesť kôš alebo si to včera s kamoškami na pive prepískla – neťahajte do toho “ale ty si tiež…” alebo “aha, ale minule…” – o tom ste sa mali hádať minule, sorry.
Ak jeden hovorí, druhý mlčí. Neskáčte si do reči, neprekrikujte sa ako malé deti,… Ak máš potrebu vyjadriť sa ku každej vete, ktorú oponent povie, pokojne ho požiadaj, aby počkal/a, zoberte si kus papiera a svoje “proti” si zapisuj, aby ste na nič nezabudol. Ak si ty ten, kto rozpráva, ako by sa ani nenadychoval, mysli na to, že aj na súde ma obžalovaný právo hájiť sa.
Ľudia sa hádajú nezmyselne dlho najčastejšie preto, že nie sú schopní aktívne počúvať toho druhého. Ak vám vraví, že “jeho neštve, že ste boli vonku s kamoškami do tretej ráno, ale to, že ste mu nezodvihli telefón a preto mal strach, či ste v poriadku” – bude to tak. Nevytvárajte si v hlave extra riadky s vetami “je to žiarlivec”, “to už nemôžem ísť ani s babami na pivo?” alebo “takto ma obmedzovať teda nebudeš!”. V hádke neplatí “čítaj medzi riadkami”.
Hádka nie je priestor na “čo keby” a “ak” a dokonca ani na “ja si myslím…” A to vážne nesrandujem! Argumentujte vecne, stručne a jasne. Napr.: “Som na teba naštvaná, pretože si včera sľúbil, že tie smeti vynesieš a sľub si nedodržal, takže som ich dnes musela vyniesť zase ja.” Jasné argumenty uľahčujú načúvanie a teda aj porozumenie a logika zmierni emočný stres.
Nie je hanba priznať si vinu. A miesto odpovede “Vôbec si nemusela, vyniesol by som ich dnes.” proste povedať “Áno, sľúbil. Ale prišiel som z práce unavený, ľahol som si na gauč a vôbec sa mi nechcelo vstať.” Každý predsa pozná ten pocit, vie ho pochopiť a aj oceniť úprimnosť a otvorenosť. Výhovorky sú nanič.
Hádka končí vo chvíli, keď je čistý vzduch. Ak ju ukončíte skôr, budete musieť vetrať opäť, ak príliš neskoro, budete trvať dlhšie, než celý domov opäť vyhrejete. Vo chvíli, keď sú argumenty vyčerpané a otázky zodpovedané – je koniec. Môžete sa objať, chytiť za ruky a ísť spolu na prechádzku.